DEŇ D - IDE SA K PSYCHIATROVI

Dnes je deň D – idem k psychiatrovi a nesmierne sa na to teším. Veď predsa (ako by povedal môj priateľ)  : „Človek sa nerodí preto, aby trpel“. Viem, že sa mi už musí polepšiť !!! Žiadne iné myšlienky si ani nepripúšťam, ináč by tá návšteva nemala význam. Od rána sa štengrujem, kedy  už bude 13:30 a budem letieť z roboty zoči-voči svojmu zdraviu. Dnes máme dosť zhon, no aspoň mi to rýchlejšie ubehne.

13:30 Ocko mal pre mňa prísť, no klasika, keď sa najviac ponáhľam vždy mešká. S pribúdajúcim časom u mňa nervozita stúpa, no v tom dorazí. Vyhodím ho doma, beriem auto a frčím 160 km/hod., aby som nemeškala a nestrápnila sa hneď medzi dvermi. Cca za polhoďku už sedím v čakárni, kde sa začína prejavovať dôvod prečo som vlastne prišla. Celá zblednem, obleje ma pot a začínam sa sama seba pýtať, prečo ja?? Prečo muselo prepnúť práve mne?? Čo keby sa kolegovia v práci, či priatelia dozvedeli, že chodím na psychiatriu?? Čo ak ma niekto uvidí v čakárni?? Chcem ujsť čo najďalej z tohto miesta a nájsť si skrýšu a zavrieť sa tam navždy sama!! Nech nie som nikomu na príťaž, nech ma nikto neľutuje, nech sa ma (ani o mňa) nikto nebojí, nech zabudnú, že som sa narodila!!

V tom otvorí dvere pán doktor (ktorému som medzi časom klopkala, či tam je) a povie mi nech ešte chvíľku počkám. A to bol môj koniec .. no dievča, už nemôžeš zdrhnúť, je to mega nezdvorilé a tvoje svedomie by ŤA zožralo. Som teda nútená zostať. Po cca 3 minútach sa lekár vráti a zavolá ma do ordinácie. Pekne ma privítal, usadil a terapia mohla začať. Jeho slová: „Nech sa páči.“ ..boli poslednou bodkou v mojom emocionálnom kolapse a v momente som sa rozplakala.

Po cca 5 minútach môjho neustáleho plaču, kedy som nemohla (pre hrču v hrdle) vysloviť ani pol slova, som hapkajúc vyslovila základné myšlienky ako: „stále sa trápim, úzkosti, nedostatok energie, depresia, už nevládzem atď.“ Lekár hneď vedel koľká bije a veľmi láskavým tónom povedal, že je veľmi rád, že som prišla, a že to spolu zvládneme. Podpora, ktorej sa psychicky chorý človek dočká len málokedy, ma celú zaplavila a prvotné obavy sa v priebehu chvíľky zmenili na dôverný vzťah.

Lekár mi odporučil znova nasadiť lieky – Eliceu, ktorá je podľa neho najdokonalejším antidepresívom na trhu. Jeho radu beriem všetkými piatimi a aj napriek obrovským obavám  a panike, ktoré ma sprevádzajú pri každom väčšom životnom rozhodnutí som presvedčená, že robím niečo pre svoje dobro..lieky začnem užívať od ZAJTRA.