Nebojme sa spomínať...

 Pamiatka všetkých zosnulých, sviatok všetkých svätých, dušičky. Každoročne v tomto období, nás spoločne s príchodom jesene spojí príchod sviatku, ktorým si pripomíname pamiatku ľudí, ktorí tu už s nami nemôžu byť. Sú to dni, kedy cestujeme za svojimi rodinami, priateľmi a spoločne zájdeme na miesta, kde odpočívajú naši milovaní príbuzní a so spomienkami si ich pamiatku uctíme zapálením sviečky, chvíľkou ticha a hlasných myšlienok.

Zo všetkých vášní duše človeku najviac škodí smútok (T. Akvinský)

Je málo ľudí, ktorí za svoj život nezažili stratu blízkeho. Sú to momenty, ktoré sú ťažké, plné smútku, spomienok, bolesti, ale ako sa hovorí, čas je najlepším liekom. Ako však tieto ťažké situácie zvládať? Sme na ne niekedy dostatočne pripravení?

Smútok je jednou zo základných ľudských emócií. Smútok je reakciou na zážitok zo straty, ktorých v našom živote prekonávame veľa. Smútenie je prirodzeným procesom, ktorý sa dotýka celej osobnosti človeka a všetkých oblastí jeho života. Ovplyvňuje nás po fyzickej stránke, psychickej, rozumovej, duchovnej a v neposlednej rade ovplyvní aj naše správanie.

  • Fyzické symptómy: bolesti hlavy, nespavosť...
  • Psychické symptómy: pocity bezmocnosti, viny, úzkosti...
  • Rozumové symptómy: zmätenosť, poruchy koncentrácie...
  • Symptómy v správaní: plač, túžba zosnulého nájsť...
  • Duchovné symptómy: hnev voči Bohu, prehodnocovanie viery...

Symptómy je možné zmierňovať, avšak nie potlačovať. Je dôležité, aby si človek stratu uvedomil, prežil, a porozumel jej. V takýchto situáciach je bežné a prirodzené vyhľadať pomoc, či už svojho okolia, blízkych alebo odborníkov, ktorí sú ochotní pomôcť naplniť naše prirodzené potreby po strate blízkej osoby. Ide o napĺňanie potrieb v rôznych oblastiach:

  • napĺňanie kognitívnych potrieb (možnosť byť sám sebou, vedomie toho, že ma nikto neodsúdi)
  • napĺňanie behaviorálnych potrieb (možnosť slobodne plakať, rozprávať o zosnulom)
  • napĺňanie spirituálnych potrieb (možnosť hnevať sa na Boha, brať Ho na zodpovednosť)
  • napĺňanie psychických potrieb (možnosť prejavenia akýchkoľvek pocitov 
  • napĺňanie fyzických potrieb (mať niekoho, kto mi rozumie)

Hovorí sa, že prirodzený čas smútenia je do 6 mesiacov, dovtedy sa takéto smútenie škatuľkuje ako normálne. Komplikované smútenie presahuje 6 mesiacov, a môže trvať aj navždy. Smútenie, ktoré pre nás je nadmernou záťažou a presahuje určitý prirodzený časový limit smútenia, alebo má vyššiu intenzitu, môže ohrozovať náš život. Preto je dôležité pracovať s odborníkmi, aby sme svoje vlastné smútenie mohli mať čiastočne pod kontrolou. Stratu blízkeho ovplyvniť nedokážeme, je pre nás ale životnou skúškou. Je prirodzené nemať kontrolu nad tým čo sa s nami deje, čo prežívame. Môžeme však ovplyvniť to, ako na túto životnú skúšku zareagujeme. Môžeme zostať dlhodobo ponorení v smútku, oslabení ťažobou zo straty alebo sa môžeme rozhodnúť hľadať cestu smerom k radosti. Riaditeľka neziskovej organizácie Plamienok, Dr. Jasenková, ktorá pomáha ľuďom pri smútení, uvádza vo svojom článku rady, ktoré poskytuje smútiacim rodinám a klientom.

  1. Žime naplno, pretože všetko sa môže zmeniť v zlomku sekundy.

Nezabúdajme venovať čas tým, na ktorých nám záleží. Počet zajtrajškov nie je nekonečný. Ak po niečom túžime, mali by sme si to splniť. Dnešná doba nás núti žiť rýchlo a núti nás veci odkladať. Nestrácajme čas a naplňme dnešok tak, aby sme naň nikdy nezabudli a spomienky na dnešok nás hriali pri srdci.

  1. Rodina a priatelia sú obdarením nášho života

Ľudia, ktorí nás obklopujú, sú svetlom nášho života. Sú oveľa dôležitejší ako peniaze, moc, sláva, pracovné úspechy. Keď máme problém, alebo sme smutní, sú to práve oni, ktorí pri nás stoja. Čo sa dá stratiť skôr? Peniaze alebo dobrý priateľ?  Peniaze. Čo dokážeme nájsť skôr? Peniaze alebo dobrého priateľa? Opäť peniaze. Ak ich stratíme, môžeme ich opäť niekedy znova získať. Avšak ak zanevrieme na priateľov, môže sa stať, že si lepších už nenájdeme.

  1. Smútenie je proces. Neponáhľajme sa.

Smútok po strate blízkeho nikdy nekončí. Vracia sa, ale bolesť časom netrvá tak dlho ako na začiatku a čas ju postupne oslabí. Budú tu dni, keď sa nám nebude chcieť vstať z postele. Zostaňme v nej na chvíľu, ale neskrývajme sa v nej pred svetom. Smútenie je cesta, ktorá sa nedá obísť. Nebojujme a nebráňme sa nej, časom objavíme aj radostné a veselé spomienky.

  1. Rozhodnime sa napriek strate a bolesti hľadať radosť a nádej.

To čo sa nám stalo, nedokážeme ovplyvniť. Taký je život. Dokážeme našťastie ovplyvniť to, ako sa k životu postavíme. Nevyberajme si smútok, vyberme si život a skúsme sa vydať na cestu za šťastím. Pokiaľ je smútenie nad naše sily, nebojme sa vyhľadať pomoc. Môže sa to stať každému z nás, každý potrebujeme pomoc.
Niekedy cesta smerom k návratu k životu a radosti znamená vykročiť z pohodlia do neznáma. Zatelefonovať, prísť do centra, za priateľmi, prekonať neistotu, úzkosť a strach a dôverovať, že ľudia o nás stoja a pomôžu nám.

  1. Nie sme to, čo sa nám stalo v minulosti, ale sme tými, ktorí z nej vyšli.

Udalosti, ktoré sa nám stali, sú našimi lekciami života. Nenechajme bolesť z minulosti, aby ovládala náš súčasný život. To, že niekedy bolesť opätovne príde, a budeme smutní, je prirodzené, ale nedovoľme aby nás ovládla.

  1. Nebojme sa spomínať na blízkych, ktorí tu už nie sú. Aj keď to bolí. 

Život je náročná cesta plná krásnych aj bolestivých chvíľ. Pády, smútok, bolesť je súčasťou života a treba si to uvedomiť. Nikto nežije život vo večnom šťastí. Zlé a smutné dni sú tu preto, aby zajtra mohli prísť krajšie, a my sme si ich vedeli naplno užiť.  Vždy, keď nám je smutno, musíme si uvedomiť, že tento stav nie je trvalý. Ako sa hovorí, po každej búrke vyjde Slnko.

 

Autor: Kristína Mydlová

Použitá literatúra:

https://www.plamienok.sk/

KACIANOVÁ, N., DOBRÍKOVÁ, P. Komplexný prístup k procesu smútenia pri strate blízkej osoby.Výskum bol podporený z projektu Grundtvig číslo 134120989s názvom:
„Trauerbegleitung in interkulturellem und interreligiosen Kontext“