Zamestnať zamestnanca s hendikepom už nemusí byť sci-fi

Koľkým z nás napadla myšlienka „Dnes sa mi naozaj nechce pracovať“. Každý máme vyplnení voľný aj pracovný čas? A keď už hovoríme o pracovnom čase, koho si predstavíte? Skúste čisto teoreticky. Obchodného zástupcu v elegantnom tmavomodrom obleku? Alebo usmievavú čašníčku, ktorá vám prináša rannú kávu? Čo keby ste teraz zistili, že obchodný zástupca trpí chorobou AD HD a usmiata čašníčka je autistka. Ako sa cítite? Znepokojene? A pritom sa vôbec nič nezmenilo, a aj káva dokonca chutí rovnako. Skúste si predstaviť cestu, ktorou si títo ľudia museli prejsť.

 

Skúsenosť ukazuje, že ľudia so zdravotným postihnutím sú na Slovensku vo všeobecnosti považovaní za nezamestnateľných, spoločnosť ich automaticky označuje ako pasívnych poberateľov kompenzačných sociálnych dávok. A to paradoxne aj napriek tomu, že samotní hendikepovaní pracovať chcú. Fakt, že sú hendikepovaní občania umelo udržiavaní mimo spoločnosť, zapríčiňuje negatívny dopad na ľudí bez očividného postihnutia, a to najmä vo forme predsudkov a zníženej tolerancie voči odlišnostiam, ktoré zdravotné znevýhodnenie často prináša. Zdravotne znevýhodnení sa do spoločnosti začleniť chcú, a práve táto integrácia by mala byť prirodzenou súčasťou našej spoločnosti.

Mať prácu, zamestnanie, miesto sebarealizácie- je ten najlepší spôsob integrácie do spoločnosti. Človek vďaka práci získava určitý status, dôležitosť, dôstojnosť, postavenie, ktoré mu umožňuje žiť život plnohodnotnejšie, nezávislejšie a s bonusom, finančným ohodnotením. Integráciu môžeme podľa dostupnej literatúry charakterizovať ako určitú formu adaptácie. Vágnerová (1999) ju vysvetľuje ako začlenenie jedinca (odlišného) do prostredia spoločnosti, v ktorej dokáže fungovať bez problémov, cíti sa byť prijatý a dokáže sa s ňou stotožniť. Integrácia je procesom učenia na emocionálnej aj rozumovej úrovni. Integrácii sa na Slovensku venuje napríklad aj Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR. Čo znamená pre hendikepovaných integrácia? Kontakt s ľuďmi, ktorý rozširuje ich možnosti, sebarealizujú sa, približujú a viac sa otvárajú sa svetu, stávajú sa plnohodnotnejšími silami pre spoločnosť.

 

 

Znevýhodnený verzus výhodný zamestnanec?

 

"Postihnutí ľudia bojujú najmä s nedôverou potencionálnych zamestnancov a zákazníkov."

 

Peter Káčer je správcom Nadácie TA3, vyštudoval vysokú školu, získal Krištáľové krídlo v kategórii Filantropia, prešiel na invalidnom bicykli celé Slovensko a vďaka tomu vyzbieral finančné príspevky na liečbu a rehabilitáciu v kúpeľoch Piešťany pre 12 ľudí. Okrem iného je to človek, ktorý od narodenia bojuje s detskou mozgovou obrnou. Heslom jeho nadácie je: „Aj napriek hendikepu môžete byť samostatní.“ Peter Káčer sa napriek svojmu hendikepu nevzdal a chcel si s plniť svoj sen pracovať ako predajca áut. Začal posielaním životopisov pre firmy, ktoré sa často neozvali v dôsledku uvedeného zdravotného znevýhodnenia, ktoré nakoniec časom so životopisu odstránil a na pohovor, do Čiech, bol následne pozvaný. Bol evidovaný ako hendikepovaný uchádzač, ktorý musí vedieť dvakrát toľko ako zdravý, aby s ním vôbec začali komunikovať. Presvedčiť zamestnávateľa, aby to skúsil, je dosť ťažké. Ako uvádza v rozhovore pre Denník N-  „Pre ľudí, ktorí navyše vyštudovali vysokú školu, je ponižujúce, aby šli „lepiť obálky“ a robili nekvalifikovanú prácu. S mnohými prekážkami sa pritom vie hendikepovaný vyrovnať. Aj tu v televízii máme schody, ktoré sám neviem prekonať. Už ma však tak dobre poznajú, že keď sa k nim postavím, minimálne traja sa ma spýtajú: „Peťo, potrebuješ pomôcť?“ V momente tá bariéra zmizne. Vtedy som pochopil, že sa to dá. Aj medzi postihnutými však máte ľudí, ktorí svoje šance nedokážu využiť. Niektorí urobia všetko pre to, aby niečo dosiahli, ale iní ohŕňajú nosom aj nad tým, čo im prinesiete na striebornej tácke, a plačú, že nemajú prácu.“ Vystupoval aj na konferencii TEDx, kde vystúpil ako motivačný rečník. 

 

Aktuálna situácia je do veľkej miery výsledkom tradičných postojov k ľuďom so zdravotným postihnutím, najmä ťažšieho stupňa, u ktorých nie je úplne bežné očakávať, že budú pracovať, že majú ambície v oblasti osobného rozvoja, vzdelania, povolania či pracovnej kariéry. Títo ľudia však často tieto ambície majú, chcú sa vzdelávať a zlepšovať. Zamestnať hendikepovaného pracovníka nie je ale šanca len pre samotného pracovníka, ale aj pre zamestnávateľa, ktorý okrem finančného príspevku, môže tento potenciál rozvinúť ešte ďalej. V časoch, keď si zákazník môže z firiem vyberať, v časoch v ktorých vďaka sociálnym sieťam, si vieme zistiť o spoločnosti aj to posledné. Nejde o manipuláciu zákazníkov z pohľadu reklamy, ale o ľudské prijatie, ktoré sa z dnešnej konzumnej doby vytráca. Každý žiada dokonalosť, bezchybnosť, rýchlosť. Prečo by tieto atribúty nemohol spĺňať aj kandidát s hendikepom?

 

"V zamestnávateľoch a zákazníkoch treba prelomiť pocit, že človek s postihnutím im nedokáže poskytnúť také dokonalé služby ako jeho zdravý konkurent."

 

Zákon o službách zamestnanosti v SR ustanovuje povinnosť zamestnávateľa zamestnať 3,2 % osôb so zdravotným postihnutím, v prípade, že sú zamestnávateľom s počtom minimálne 20 zamestnancov.  V dnešnej dobe však zamestnávatelia nemajú motiváciu zamestnávať týchto ľudí. V mnohých prípadoch ju riešia takzvaným náhradným plnením, teda nákupom tovaru alebo služieb od chránených dielní, alebo priamo zaplatením zákonom stanoveného odvodu.

 

Príspevky pre zdravotne znevýhodnených = chránené dielne

 

Ako uvádza Nadácia Pontis: „Finančné príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím upravuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý bol schválený v roku 2004. Zároveň upravuje aj podmienky zriadenia a fungovania chránenej dielne a poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť. V Bratislavskom kraji možno na jedného zamestnanca v chránenej dielni získať príspevok najviac vo výške štvornásobku priemernej mzdy v SR, najviac 4 342,56 eura, v ostatných krajoch to môže byť až 5,2-násobok, maximálne 5 645,32 eura.“Chránené dielnesú pracovnými miestami na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím učia, zaškoľujú, a v ktorých im sú podmienky prispôsobené k ich zdravotnému stavu. Na zriadenie chránenej dielne prispieva štát rôznymi príspevkami. Chránené dielne sú rozptýlené po celom Slovensku a zamestnávajú pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Výrobky, ktoré pracovníci chránených dielní vyrobia slúžia ako produkty pre firmy, alebo ich náhradné plnenia. Chránené dielne sú najčastejšie zamerané na dekoratívne predmety (sviečky, výšivky, pohľadnice), tašky, vankúše, keramiku, obrazy, kozmetické služby, darčekové predmety či cukrárenské výrobky.

 

 

"Ľudí s mentálnym postihnutím je málo, tvoria menšinu, ktorú väčšina spoločnosti zatlačila na okraj s domnienkou, že nás nemajú čím obohatiť. Ale opak je pravdou"

 

Autor: Mgr. Kristína Mydlová

 

Použitá literatúra: 

 

KÁČER, P. 2012. First impression: Peter Káčer at TEDxBratislava In: TEDxBratislava (online). Dostupné na internete:

< https://www.youtube.com

 

VÁGNEROVÁ, M. 1999. Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha: Portál, 1999. 444 s. ISBN: 8071782149

https://www.nadaciapontis.sk/clanok/co-brzdi-podnikanie-s-hendikepom/1091

https://www.dalito.sk/riadit-chranenu-dielnu-je-poslanie-nie-zarobok-pridu-ludia-ztp-o-pracu/

http://www.nrozp.sk/index.php/informacie-o-obianskom-zdrueni-nrozp/hlavne-ulohy-2011-2015

https://dennikn.sk/194383/ludia-nevidia-rozdiel-medzi-fyzickym-a-mentalnym-hendikepom-vravi-sef-nadacie/

https://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/374319-hendikepovani-ludia-mozu-vyuzit-prispevky-na-podporu-prace/

http://www.dielne.sk/o-chranenych-dielnach

https://slovensko.rtvs.sk/relacie/129975/praca-pre-ludi-s-hendikepom